ŠOP SR CHKO SV Strážovské vrchy

02.10.2014 10:38

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy pribudla do siete veľkoplošných chránených území v roku 1989. Bola vyhlásená za účelom zabezpečenia ochrany a racionálneho využívania najzachovalejších častí prírodného prostredia Strážovských a Súľovských vrchov, dnes už vyčlenených ako rovnocenné geomorfologické celky v minulosti jednotne ponímaného pohoria Strážovská hornatina.

Územie CHKO má výmeru 30 979 ha, z čoho 78% plochy tvoria lesy, 19% poľnohospodárska pôda a zostávajúce 3 % tvoria zastavané a vodné plochy.

Okrem samotnej CHKO Strážovské vrchy s 2.stupňom ochrany má Správa CHKO Strážovské vrchy v územnej pôsobnosti aj územie s 1. stupňom ochrany nachádzajúce sa v okresoch Bytča, Ilava, Považská Bystrica a Púchov. Správa CHKO Strážovské vrchy má podľa zákona NR SR 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, funkciu odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny s náplňou: spracovávanie odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, spracovávanie projektov ochrany chránených území a iných odborných podkladov a stanovísk pri vyhlasovaní (zmene, zrušení) osobitne chránených častí prírody a krajiny, vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny, monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v  meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečovanie opatrení na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability, koordinácia činnosti členov stráže prírody, vytváranie, dopĺňanie a zabezpečovanie využívania informačného systému v ochrane prírody a krajiny, kultúrno-výchovná činnosť, propagačná činnosť a edičná činnosť, plnenie úlohy chovnej stanice a rehabilitačnej stanice.

Zo severozápadu a západu oddeľuje územie CHKO od masívu Javorníkov a Bielych Karpát Považské podolie, z východu ho oddeľuje Žilinská kotlina od Malej Fatry a na juh nadväzuje územie CHKO na južnú časť Strážovských vrchov – podcelky Trenčianska vrchovina, južná časť Zliechovskej vrchoviny, Nitrické vrchy a Malá Magura. Táto južná časť pohoria patrí do územnej pôsobnosti Správ CHKO Ponitrie (okres Prievidza, Bánovce nad Bebravou) a Biele Karpaty (okres Trenčín).

V okrese Prievidza, v orografickom podcelku Nitrické vrchy, bol vypracovaný projekt na ďalšie veľkoplošné chránené územie Nitrické vrchy, ktoré v sebe zahŕňa Národnú prírodnú rezerváciu Rokoš a Prírodnú rezerváciu Jankov vŕšok.
Najvyšším vrcholom územia je Strážov (1213 m.n.m.). Je jediným miestom výskytu javorovo-bukových horských lesov (prioritný biotop). V roku 1981 bola na jeho území vyhlásená NPR Strážov s rozlohou 480,01 ha.

Vývoj cenných rastlinných spoločenstiev ako aj jedinečných typov krajiny podmienili pestré klimatické, geologické, geomorfologické, hydrologické a pôdne podmienky na relatívne malom území. Súľovské a Strážovské vrchy, na rozdiel od iných pohorí centrálnokarpatského oblúka, nemajú ústredný chrbát. Sú rozbrázdené všetkými smermi hustou sieťou kotlín a hlbokých údolí. O nevšednej geomorfologickej členitosti svedčí aj rozpätie nadmorských výšok na pomerne malom území: Nadmorská výška vrcholov a hrebeňov sa pohybuje medzi 600 – 1213 m.n.m., dolín a kotlín 315 – 655 m.n.m. Prevažnú časť územia tvorí vrchovinná až hornatinná neosídlená lesnatá krajina (90%), nižšie časti sú odlesnené a premenené na lúky a pasienky (10%). Orientácia pohoria v severojužnom smere umožňuje výskyt teplomilných, ale i horských druhov rastlín a živočíchov.

Kontaktné údaje:

Mgr. Karol Pepich
riaditeľ správy
ks.rspos@hcipep.lorak

tel: 042 - 426 13 37
mobil: 0903 298 320
fax: 042 - 426 13 37